Kapitoly o práve a etike
Ján Roháč, Pavol Dancák
skladom
Popis
O knihe
Kapitoly tejto práce akceptujú požiadavky študentov sociálnej práce prezentované v rámci predmetov: Úvod do právnych disciplín (J: Roháč) a Etika v sociálnej práci (P. Dancák) v akademickom roku 2008-2009. Zámerom autorov je teda poskytnúť študentom základnú orientáciu v oblasti práva a etiky. V tomto kontexte nezastupiteľné miesto majú prednášky, semináre a individuálne štúdium v intenciách študijného programu ÚSVaZ bl. P. P. Gojdiča.
Autori brali do úvahy empíriu, že mnohí študenti začínajúci študovať odbor sociálnej práce na tomto ústave sa problematikou práva a etiky dosiaľ špeciálne nezaoberali, avšak ako budúci absolventi tohto odboru mali by si určité pojmy osvojiť, kreatívne ich interpretovať a aplikovať v praxi. Vychádzajúc z poslania práce nebolo účelné a ani dosť dobre možné dodržať systematiku a vnútorné členenie podľa teórie práva a etiky. Prácu môžu využiť tiež študenti iných študijných odborov, v ktorých sú predpísané aj požiadavky na ich adekvátnu orientáciu v práve a v etike.
Už z dejín rímskej spoločnosti a práva registrujeme, že Rimania hovorili: „kde je spoločnosť, tam je aj právo“. Tvrdili, že právo vyniká spomedzi normatívnych systémov tým, že za nimi stojí organizovaná verejná, štátna moc. Právo teda aj za pomoci iných normatívnych systémov integruje spoločnosť tým, že vyjadruje a chráni hodnoty spoločnosti, ktorých vznik a charakter determinuje história danej spoločnosti, jej mentalita, ciele a celý rad iných faktorov (vnútorných i vonkajších). Jednotlivci a spoločnosť pripisujú rozmanitým javom a procesom spoločenského, národného etnického, štátnopolitického, morálneho, náboženského i právneho života určitý význam a hodnotu.
Inými slovami, v celom historickom vývoji sa stretávame s tým, že všetky ľudské spoločnosti si vytvárajú určitý systém, sústavu hodnôt. Napríklad na začiatku bolo rešpektovanie spoločenských noriem otázkou prežitia (spoločnosť zo svojho stredu vylúčila neposlušných a nechala ich zahynúť). Postupne si vytvárala civilizovaný prostriedok presadzovania žiaduceho správania – právo. Ako základy prvok si ho uvedomoval napr. Aristoteles – považoval ho za charakteristickú črtu človeka, ktorý jediný zo živých tvorov je schopný odlíšiť dobro od zla a zobrať na seba zodpovednosť, neskôr v 13. storočí T. Akvinský uvádza dva znaky, pomocou ktorých môžeme poznať civilizáciu, právo a jazyk.
Rímske právo je teda považované za kultúrnu hodnotu prvoradého významu, nie je to iba súhrn akýchsi „mŕtvych poučiek“, v ktorých sa „pitvajú“ historici, ale je hodnotovým odkazom i pre súčasnú tvorbu práva v spoločnosti. Preto hlbšie poznanie rímskeho práva má význam aj pre lepšie pochopenie dnešného (pozitívneho) práva a práva EÚ (tzv. komunitárneho práva), jeho prameňov a jeho vývoja. Môžeme si tak ozrejmiť relevantné momenty vzniku štátu a práva (EÚ) a získať adekvátne argumenty pre funkcie pozitívneho práva v spoločnosti (regulatívnu, preventívnu, donucovaciu a verifikačno-kontrolnú).
Súvisiaci tovar
naša cena 29,90 EUR
skladom
